Keď príbeh predáva

Môj syn sa potreboval naučiť ľudovú pieseň. Hoci sme s manželkou vyrástli na folklóre, jeho táto oblasť príliš neoslovuje. Zaspieval som mu asi 20 piesní – no žiadna ho nezaujala. Témy lásky ho nudili, piesne o násilí zas odrádzali. Žiaľ, o tom naši predkovia spievali najviac.

Potom mi však napadla pieseň od “Ujčoka Dúbravu” (tak sme ho volali vo FS Urpín), ktorého som mal tú česť poznať osobne a párkrát s ním stáť na jednom javisku. V jeho piesni “Sampor, Lukavica…” sa v jednej slohe spieva o prdení 💨. Okamžite som si získal synovu pozornosť.

Keď som mu navyše začal rozprávať príbehy, ktoré sa o Ujčokovi tradovali, už nebola reč o žiadnej inej piesni. Napríklad o tom, ako si na zájazde vyskúšal pretláčanie rukou a profesionálnemu športovcovi zlomil ruku 💪, o jeho zápase s medveďom 🐻… a príhode s autobusom – Urpínčania vedia.

Bavilo ma sledovať, ako sa syn teší na spev tejto piesne, lebo vedel, že v škole bude môcť spolužiakom porozprávať tieto príbehy o úžasnom spevákovi. Z odporu sme spravili nadšenie 🙈😂

A práve v tom vidím silu príbehov – dokážu nás vtiahnuť aj do toho, čo by sme inak odmietali. Pomáhajú nám prekonať nezáujem, spraviť prvý krok a nájsť v nudnej alebo náročnej úlohe niečo, čo nás chytí. Možno sa nám nechce do učenia 📚, do práce 💼, do zmeny 🔄… ale ten správny príbeh môže byť spúšťačom, ktorý nás naštartuje.

Toto je môj príbeh – ak vás inšpiroval, budem rád, ak mi dáte vedieť. A možno ste si len spomenuli na Ujčoka. 😉